História

Najväčšie úsilie vyvinuli Karol Kuzmány, Michal Miloslav Hodža, Jozef Miloslav Hurban a Ján Jesenský. Na krajinskom konvente evanjelickej cirkvi a. v. sa uzniesli, že požiadajú o súhlas otvoriť martinské gymnázium. Deputácia u kráľa však úspešná nebola,

a tak konvent evanjelickej superintendancie v Martine zopakoval 5. júla 1866 žiadosť o povolenie gymnázia. Na odpoveď nečakal a zostavil školský výbor, ktorého predsedom sa stal Karol Kuzmány. Kuzmány sa však naplnenia svojich túžob nedočkal. Nedožil sa

23. septembra 1866, keď Michal Miloslav Hodža otvoril „Gymnasium Sv. Martinské“ s 30 žiakmi v dvoch triedach - v prípravnej a prvej a uviedol do úradu prvých učbárov - Martina Kramára a Jozefa Nedobrého. Budovu dala k dispozícii martinská evanjelická cirkev. Slovenské deti sa konečne aj v Martine mohli začať vzdelávať vo svojom materinskom jazyku.

V tejto podobe mala škola len krátke trvanie. Jej zakladatelia sa báli, že cisársky patent bude odvolaný a gymnázium nebude môcť plniť svoju funkciu. Preto sa slovenskí národovci 11. augusta 1867 rozhodli, že založia školu na patronátnom základe. Funkciu správcu patronátu prijal novopečený Martinčan, prvý podpredseda Matice slovenskej - Viliam Pauliny-Tóth - a povinnosti s tým spojené vykonával až do zániku školy v januári 1875 veľmi svedomito s plným osobným zaujatím.

Pauliny vypracoval návrh textu - Základnia listina ev. a. v. gymnasiuma v T. Sv. Martine, v ktorej uvádza ciele, usporiadanie a zásady školy. Dozvedáme sa z nej, že „naukozdelná reč v tejto škole bude výlučne reč slovenská, k obligátnym studiám patrí maďarčina i nemčina.“

Problémy školy „riadi výlučne patronát, ktorý ju založil a udržuje.“ V úvode zakladatelia prehlasujú: „my dolupodpísaní s povolením miestneho cirkevnieho dňa

11. augusta 1867 odbývaného konventu... uzniesli sme sa, že... v Turčianskom sv. Martine založíme samostatnú t. j. od od zovňajších administratívnych foriem... neodvislú evanjelickú a. v. školu.“ Na záverečných stranách zakladacej listiny sú zapísané mená patrónov, vďaka ktorým mohla škola existovať.

K patrónom patrili nielen Turčania, ale aj Slováci z celého Uhorska. Neskôr svoje dary posielali priaznivci zo zahraničia a podpory na gymnázium sa zbierali pri rôznych príležitostiach - svadbách, pohreboch, krstinách, divadelných predstaveniach. Z dobročinných zbierok a darov si škola zadovážila tisícovú gymnaziálnu knižnicu a vybavila kabinety jednotlivými učebnými pomôckami.

Viac sa dozviete na stránke: https://gymmt.sk/o-nas/z-historie